Ako veľmi človeka zmení už jeden rok? A čo potom tri? S každým dňom sa meníme. Rastieme. Každý deň sú z nás noví ľudia. Ako absolventom sa nám iba ťažko chce veriť, že len pred chvíľou sme mali pätnásť a po prvýkrát prekračovali bránu tejto školy. Nuž, pred chvíľou. Tri roky sme boli žiakmi tejto školy. Veľa, však? A predsa sa to zdá ako okamih.
Viete vy vôbec, že popri svojej práci robíte aj zázraky? Nie, nemyslím tým zázrak, keď prižmúrite desať očí a niekomu prilepšíte známku. Myslím tým tú časť vašej práce, ktorú si možno ani neuvedomujete. Nielenže žiakom odovzdávate svoje vedomosti. Odovzdávate im aj kúsok seba. Ovplyvňujete ich životy, meníte ich.
Otvárate im dvere, o ktorých ani nevedeli, že existujú a že sú určené práve pre nich. Robíte pre nich tento veľký neznámy svet o niečo menej neznámym. Vy sami ste malým zázrakom. Dobrí ľudia s vrúcnymi srdcami. Viac človek vo svojom živote azda ani nepotrebuje.
Neviem, či budeme niekedy schopní sa vám dostatočne poďakovať. Dali ste nám toho tak mnoho... A vieme, že sme počas tých troch rokov veľmi vďačne nevyzerali.
Ďakujeme vám za váš čas, ktorý ste nám venovali nielen počas, ale aj mimo vyučovania. Ďakujeme vám za vašu trpezlivosť, pretože sami dobre vieme, že to s nami len málokedy bolo jednoduché. Ďakujeme vám za ten kúsok z vás, ktorý si ponesieme vo svojich srdciach naveky.
žiaci 3. ročníkov